O kázni a dáždnikoch,Kazimierz Wójtowicz

hodne čítaná knižka, veľa poznám obyčajnou ceruzkou, dá sa vygumovať

Počet strán: 134

Vydavateľstvo: Vydavateľské družstvo LÚČ Bratislava 1985

*Obsah*:

*O súčasnom človekovi na púšti*

Stalo sa takzvanému „súčasnému“ človekovi, že raz zablúdil na púšti. Z neba sa liala páľava ako roztopené olovo, horúci piesok sa vrýval do chodidiel, oči pálili od únavy a síl ubúdalo s každým najmenším krokom.

Zrazu zbadl v diaľke oázu. „Aha, fatamorgána, klamlivé videnie,“ pomyslel si pútnik, „na to nenaletím.“

Keď však pokračoval v tom smere, zjavenie nezaniklo. Skôr naopak: palmy sa črtali čoraz výraznejšie a predovšetkým voda sa stávala čoraz reálnejšou.

„To hlad a únava tak otupili moju pozornosť,“ myslel si pútnik, „takéto stavy sú v mojom položení bežné. A naozaj počujem už teraz šum pramienka: ale to je nemožné to je halucinácia!“

O niekoľko dní prechádzali tadiaľ dvaja beduíni.

„Nemôžem pochopiť,“ ozval sa jeden z nich, „ako mohol tento človek umrieť, majúc ďatle skoro v ústach a vedľa na dosah ruky žriedlo vody?“

„To musel byť naozaj „súčasný“ človek,“ odpovedal druhý.

*O pochopení*

Starý rabín sa na konci svojho života rozhodol vybrať svojho nástupcu. Vybral troch kandidátov a poslal ich za človekom, ktorý mal iné názory než oni.

Prvý sa vrátil s vencom víťaza a referoval: „Zvíťazil som bez problémov. Protivníkovi chýbali slová i argumenty.“

Druhý sa chválil, že sa mu podarilo protivníka presvedčiť tak, že obaja mali nakoniec spoločný názor.

Tretí prišiel trochu skľúčený. Vykoktal, že sa mu nepodarilo protivníka poraziť, lež iba pochopiť.

Múdry rabín sa obrátil k tretiemu a riekol: „Ty si správne pochopil Tóru. Choď a uč ďalej.“