Tolerovat manželovi takové chování?

Rada by som sa s Vami poradila, pokúsom sa byť stručná...
Manželia sme 5 rokov a deti nemáme. Prvé nezhody začali pred cca 2 rokmi, keď manžel zmenil prácu a nosieval si pracovné problémy domov, bol podráždený a ventiloval si to na mne (pohadali sme sa kvoli banalitam). Samozrejme jeho to do polhodiny večer prešlo, ale mňa nie pretože celkovo mi bolo ľuto ako sa ku mne chova a kritizuje blbosti. Takže začali prve nezhody a ja som proste nebola schopná mať s ním sex, čo trvá prakticky do dnes.
Po pol roku som zase bola ja zaneprázdnená kvoli škole, mala som veľa projektov, písať prácu atď... Takže mi na neho neostávalo veľa času. V tej dobe sa trochu zblížil s kolegyňou o čom mi normálne povedal.... Nie som žiarlivá (naštastie ani on) a sama mám kamarátov opačného pohlavia. Ale všimla som si že sa počase dosť zblížili a začal mi kvoli nej klamať. napr povedal ze musi do prace ale nakoniec boli spolu von a šli si spolu zabehať. To som sa všetko dozvedela po čase, keď som to nevydržala a proste prelašovala správy čo si píšu.
Nie som veľmi komunikatívny typ a tak som to nechala v naádeji že s tým nejak prestanú, pretože aj kolegyňa mala partnera dokonca sa mala vydávať. Jej už súčasný manžel tiež nebol nadsený že sa spolu stretávajú...
Ubehol už skoro rok a v našom vzťahu to stále škrípe. Ja nejak nie som schopná prehryznúť tú jeho kolegyňu, údajne spolu nič nemali. Ale aj tak sa to vo mne stále prieči, ja som stále odmeranejšia vočí nemu a neviem mu to jednoducho odpustit. Nikdy sme sa o tom praktickyporiadne nerozprávali, nie som proste ten typ. Som ten tichy trpiteľ a čakám až sa to vyvŕbi a poriadne problém vyhnije, pretože nechcem byť tá čo robí rozbroje.
Takže nás sexuálny život je úplne v troskách, pri objatí si hovorím že to už nie je ono a že od neho už to objatie ani nechem. No stále sme manželia a premýšľala som nad návštevou poradne... Snáď by to mohlo pomôcť, ale nemám s tým skúsonosti, nikdy som u psychológa alebo vzťahového poradcu nebola.
Ale pred pár dňami som sa ponáhľala do práce tak som ho hnala nech si pohne, na to na mňa vyletel že mi môže byť u p**i že prídem o 5 minút skôr alebo neskôr. Za 3 minúty sa tváril, že je všetko ok. Ja som nepovedala nič, len som vyjavene pozerala, že toto vypustil z úst. a neboloto pravdupovediac prvýkrát. Občas mu takto ustrelia nervy. A včera to zaklincoval úplne... Mám ist budúci týždeň na gyn na preventívku a spomenula som ze mi akurát vychdza na ten termín menzes. Na to utrusil s vtipom, že s postreleným zvieraťom by som na gynekológiu asi ísť nemala. Hovorila som mu aby na túto tému nevtipkoval pretože mi to nie je príjemné. Býva príšerne zle, mám silné kŕče atď... Cítila som sa ako posledná handra teda a nevedela už čo povedať, myslím že toto by povedal svojej žene len obyčajný chudák... Toto chovanie mne osobne už nepríde úplne v poriadku, alebo sa mýlim? Nejaká úcta voči partnerovi by tam mala byť predsa vždy, nech je situácia akokoľvek zlá.
Snažila som sa nejak stručne zhrnúť súčasnú situáciu a snáď to nie je moc chaotické.
Ďakujem ak sa niekto dočital až sem 🙂) a za každú správu, či už pozitívnu alebo negatívnu. Rada by som vedela ako by ste asi reagovali Vy?