Já a partner nevycházíme s mou mámou.

Ahojte, chcela by som sa hlavne vyrozprávať, keďže nemám moc komu. Som na materskej, otehotnela som po krátkom vzťahu a nemali sme vyriešené bývanie, tak som ostala u mojich rodičov. Máme komplikovaný vzťah, odišla som na VŠ do Čiech a domov som nechodila veľmi často, cesta nebola najkratšia a snažila som sa aj ušetriť finančne. Som skôr introvert a nie som veľmi na zdieľanie zážitkov, pocitov a vecí, čo ma trápia. Nepamätám si, aká som bola v detstve, ale asi dosť podobná. Hlavný dôvod, prečo máme s mamou napäté vzťahy je práve to, že jej nikdy nič nepoviem. Sama si to uvedomujem, ale vždy, keď som jej niečo povedala, tak to okomentovala negatívne. Keď jej napríklad poviem, aby nedávala čili papričky do každej polievky, tak mi len zahlási, že čili je zdravé a dáva ho všade zase. Je to blbosť, to si uvedomujem, lebo s malou dcérou mi pomáha aj s ocinom, ale neviem si pomôcť, vždy, keď mi niečo povie, tak je to len výtka alebo nejaká uštipačná poznámka.
S partnerom sme spolu krátko, on je tvrdohlavý, to majú spoločné s mamou, obaja sú najradšej, keď je po ich. Viem, že on občas nepozdraví, keď od nás odchádza, ale je to tiež tým, že každý je v nejakej miestnosti a zas kričať mi príde divné. Stále mu vyčíta, že s malou sa nehrá a nerozpráva jej tak ako napríklad môj oco. Myslím si, že niektorý muži to tak majú, že sa vedia pohrať skôr s väčším dieťaťom. Tiež si z neho trochu uťahujú, že všetko si vygoogli... on pri prestavbe naozaj veľa vecí má načítaných z netu, čo je zas dobré, lebo skoro všetko vie porobiť na dome. Mama má pocit, že mu na všetko iba pritakám, lenže k technickým veciam sa ja vyjadriť neviem. Naozaj neviem, či je lepšie dávať omietku a potom stierku alebo iba stierku, to je len príklad. Druhá vec je, že v tomto sa spolieham na neho.
Je mi strašne zle, lebo napríklad, keď mám ísť k lekárovi musím poprosiť aj rodičov, aby so mnou išli, lebo priateľ sa niekedy nevie uvoľniť z práce. Nechcem byť rodičom na obtiaž, lebo mama sama povedala, že ona má rada svoj vypulírovaný dom a ja teraz akosi neviem aj upratať, keď malá cez deň prespí hoďku a keď je hore nevie byť tichučko na hracej deke, má 3,5 mesiaca, tak neviem, či je to normálne alebo nie...
Tým, že som bývala od vysokej bez rodičov, som zvyknutá si riešiť všetko sama a nikomu nehovoriť, čo a ako. Uvedomujem si, že mám hroznú povahu, ale ja radšej veci nehovorím, aby som zas nemusela počuť, že niečo je zle.