Na to, aby bol rozhovor potešením a prínosom pre každého z nás, aj od nás vyžaduje veľa. Dobre to opisuje jedno príslovie:
Predtým, ako niečo vyslovíš, musia tvoje slová prejsť 3 bránami.
Na prvej bráne sa spýtaj sám seba: Je to skutočne pravda?
Na druhej bráne sa spýtaj sám seba: Je skutočne potrebné povedať to?
Na tretej bráne sa spýtaj sám seba: Je to odo mňa milé?
Až keď si odpovieme na všetky tri otázky "áno", vtedy môžeme s čistým srdcom vetu vysloviť. Kiežby sme sa to skutočne pýtali pri každej našej vete 🙂
Povedzme si však ešte niečo viac o rozhovore.
Aj keď to znie na prvý pohľad záhadne, je to základný kameň dobrého rozhovoru. Každú myšlienku, ktorú vyslovíte, darujete ostatným. Každú myšlienku, ktorú počujete, vám bola darovaná. Rozhovor je vzájomné obdarovavanie sa. Netreba sa o myšlienky hádať, zvážte ich hodnotu pre vás.
Bez dôvery nie je úprimnosť.
Ak nedôverujeme - podozrievame, nie sme úprimní. Vtedy slova prikrašľujeme, zahmlievame, snažíme sa manipulovať, v jednoduchosti klameme.
Ak dôverujeme, nebojíme sa, že to, čo povieme, bude použité proti nám a naopak nikdy nezneužijeme to, čo nám bolo povedané. Iba v takom prípade je úprimnosť možná.
Je váš názor pre vás dôležitý? Určite áno! Uvedomme si, že ostatní to cítia rovnako, ak sa jedná o ich názory. Rešpektovanie cudzieho názoru je preto veľmi dôležité a to aj v prípade, ak sme presvedčení, že jeho názor nie je pravdivý, dokonca zlý až nebezpečný. V tom prípade sa snažme rozšíriť jeho vedomosti, aby sám uvidel chybu svojho presvedčenia.
Asi sa zhodneme, že rozhovor končí, ak jedna zo strán nepočúva druhého. Počúvať však neznamená len vyčkať, kým druhý prestane rozprávať. Je to čas, keď názor druhého nielen počúvame, ale aj na moment prijímame za svoj. Vtedy ho môžeme pochopiť. Ak však vlastné názory považujeme za jediné správne, zatvárame si uši a nepočúvame, čo iní hovoria. Skúsme na tú krátku chvíľu rozhovoru svoj názor dať stranou a vypočuť si cudzí 🙂
Ak niekto s nami nesúhlasí, protirečí nám alebo namieta - necíťme sa dotknuto! Rozhovor nie je o tom, že všetci s nami súhlasia, ale o hľadaní spoločnej reči. Ak sme dotknutí, prestávame dôverovať a prestávame počúvať.
Predsudok je, keď si v sebe povieme: "To ma nezaujíma!" a nadradenosť: "Ty ma nezaujímaš!". V diskusii je to otočiť sa chrbtom tomu, s kým diskutujeme.
V rozhovore je prirodzené, že prichádza k stretom, iskreniu, vášnivej diskusii. Rôzne názory na seba narážajú a tým sa vyjasňujú. Keď príde pocit, že si nazrel novú pravdu o niečom, vezmi si ju a príjmi. Je to dar rozhovoru 🙂
Nech nám slová slúžia k zblíženiu sa.
Martin Ďurina
Ahoj Martin, krasne napisane, ja som to nejak cele prehliadla...tak ako tvoj adminovaci odchod, posledne hadky, tak aj tento krasny clanok, je leto tak citam menej....pardon za to, dakujem za krasne vety, je to velmi dobre sformulovane. Skoda ze ako admin odchadzas, na druhu stranu supisko, ze tu ostavas🙂 Vela slov narychlo ale bezim za bambulkami, opatruj seba aj svoju krasnu rodinku!🙂
Začni psát komentář...
Moc hezky napsané 🙂